Silvia Wagenhoffer
Ak by si sa ma opýtal, prečo som sa zaľúbila práve do teba, pravdepodobne by som chvíľu mlčala. Nie však preto, že by som nevedela odpovedať. Bolo by to skôr preto, lebo je to ťažké zhrnúť pár slovami.
Je to ten pocit v žalúdku, motýle v bruchu, ktoré pri tebe cítim. Pocit šťastia a lásky, ktorý ma zaplavuje, keď sa zahľadím do tvojich jasných očí, ktoré hovoria viac, ako by si možno ty sám chcel. Sú v nich ukryté slová, ktoré nevyslovíš nahlas. Sú to tie krátke chvíle, kedy viem, že to, čo cítim, nie je iba výplod mojej fantázie. Že je to skutočné.
Ľúbim ťa, pretože pri tvojom pohľade sa mi podlamujú kolená.
Ľúbim ťa, lebo keď sa na mňa usmeješ, všetky problémy, akoby na chvíľu zmizli.
Ľúbim ťa, pretože pri tebe zažívam veci, ktoré by bez teba neboli. Nemusí to byť nič svetoborné. Sú to maličkosti, ktoré ma rozosmejú. Informácie, ktoré obohatia moje vedomosti.
Ľúbim ťa, pretože hoci to nedávaš nijak jasne najavo, zaujíma ťa, ako sa mám.
Ľúbim ťa dokonca aj vtedy, keď mi vyčítaš moje zlozvyky. Znamená to pre mňa veľa. Je to dôkaz, že ti nie som ľahostajná.
Ľúbim ťa, pretože pri tebe sa cítim slobodná. Cítim, že som to ja.
Zamilovala som sa do tvojej prítomnosti.
Takže, prečo ťa ľúbim? Ak by som to mala zhrnúť jednou vetou povedala by som to takto.
Neľúbim ťa preto, kým si ty. Ľúbim ťa preto, kým som ja, keď som s tebou.
Znamenáš pre mňa viac, ako si myslíš.
Potrebujem … chcem ťa mať vo svojom živote, pretože bez teba nie je úplný. Čosi v ňom chýba. A keď som s tebou, odrazu je všetko tak, ako má byť. Zrazu do seba všetko zapadne, ako puzzle, ktoré sa ti konečne podarilo poskladať.
Priala by som si častejšie sa zadívať do tvojich očí. Nadýchnuť sa tvojej vône, keď ma pobozkáš na líce. Cítiť tvoje pevné ruky, keď ma objímeš.
Zo všetkého najviac si však prajem, aby si bol šťastný. Aj keby to malo znamenať, že nebudeme šťastný spolu.
Napriek tomu ťa budem vždy ľúbiť. Pretože láska nie je len o tom, byť každý deň vedľa seba. Láska znamená oveľa, oveľa viac.
Láska je, keď ju uvidíš a hoci netušíš prečo, no vieš, že ona je tá pravá.
Láska je ten pocit, ktorý ťa ženie dopredu. Dodáva ti odvahu a silu prekonať všetky prekážky.
Je to tá chvíľa, keď ti myšlienka na ňu vyčarí úsmev na tvári.
Keď ti srdce naplní radosť vždy, keď ju vidíš šťastnú.
Keď si na ňu hrdý vždy, keď sa jej niečo podarí, aj keby to mala byť len úplná maličkosť.
Láska je cit, vďaka ktorému chceš byť lepším človekom.
Láska je harmónia, ktorá ti privodí pokoj na duší.
Láska nie je dokonalá. Je ťažká, zraniteľná, niekedy dokonca tvrdohlavá a občas bolestivá. No napriek tomu všetkému je láska ten najkrajší cit, akého je človek schopný.
Je to splynutie dvoch duši, ktorým osud predurčil svoju cestu.
Spojenie dvoch sŕdc, ktoré spolu vytvoria celok taký silný, že nech ich od seba delí čokoľvek, nikdy na seba nezabudnú.
Niekedy mám pocit, že udalosti v mojom živote ma pomaly ale isto vedú k tebe. Moje srdce, moja láska aj moje chyby. Pretože ak by som čokoľvek urobila inak, možno by som si nikdy neuvedomila, ako veľmi mi na tebe záleží a možno … čo si už ani nedokážem predstaviť … možno by som ťa nikdy nestretla.
Možno som premárnila svoju šancu. A možno to tak v tej chvíli malo byť. Niektorým veciam možno treba dať čas.
Ktosi raz povedal, že na konci nám bude ľúto šancí, ktoré sme nezobrali, vzťahov, ktorých sme sa báli a rozhodnutí, nad ktorými sme príliš dlho váhali. No myslím, že ešte nie je koniec. Nemusí byť. Na konci je predsa všetko dobré. Ak to tak nie je, ešte nemôže byť koniec. No nie?
