Jill Santopolová
„Niekedy robíme rozhodnutia, ktoré sa nám zdajú správne,
ale neskôr, s odstupom času vidíme,
že sme spravili chybu.“
Prečítala som už veľa kníh na tému láska, vzťahy, život ako taký. Veľa z nich ma chytilo za srdce, dokonca boli knihy, pri ktorých som aj vyronila slzičku, či dve, no táto kniha ma dostala zatiaľ najviac.
Doslova sa mi vryla pod kožu.
Neviem presne povedať jednu vec, ktorou to bolo spôsobené.
Mohlo to byť príbehom osudovej lásky, alebo možno tým, že je celá kniha písaná z prvej osoby, ako keby hlavná hrdinka písala list, ktorý nikdy neodoslala. Je možné, že to bol práve spôsob, akým autorka opísala pocity hlavnej hrdinky Lucy.
Pravdepodobne ale asi všetko dokopy.
„V tej chvíli si vyzeral taký šťastný, taký spokojný, že som odložila počítač a potichu som zobrala tvoj fotoaparát. Je to jediná tvoja fotka, ktorú som kedy urobila.“
Kniha Stratené svetlo začína stretnutím dvoch mladých ľudí, ktorý si v jeden tragický deň našli k sebe cestu. Niekto tomu hovorí náhoda, ja tomu však dávam skôr názov osudové stretnutie.
A čím ďalej v príbehu som sa dostávala, tým väčšmi ma premáhal pocit, že to takto myslela aj samotná autorka. Ako niečo, čo si človek sám nenaplánuje. Ako čosi, čo mu bolo vopred dané.
V knihe napísala autorka množstvo nádherných myšlienok. Či už o láske ako takej alebo o živote.
Pri vyznaniach lásky, ktoré si hrdinovia Luci a Gabe navzájom hovorili a spôsob, akým si tú lásku prejavovali, by nenechal chladného ani toho najmenej romantického človeka.
Mňa, teda dostali maximálne, ako mohli.
(Vyznanie Gabe k Lucy)
„Ty si ako moja hviezda, Lucy, moje slnko. Tvoje svetlo, tvoja gravitačná sila … Ani neviem, ako ti mám povedať, čo pre mňa znamenáš.“
(Odpoveď Lucy ku Gabovi)
„Sme teda dvojhviezdie.“ … „Krúžime jeden okolo druhého.“
Lucy a Gabe sa zoznámia v poslednom ročníku na univerzite v deň, na ktorý už nikdy vo svojom živote nezabudnú. Vtedy to však ešte netušili.
Obaja majú o svojom živote iné predstavy. Obaja chcú byť úspešný vo svojom kariérnom živote a obaja chcú dokázať a urobiť niečo viac. Niečo, čo by po nich ostalo a zanechalo akýsi odkaz o živote a svete. Gabe fotografovaním a Lucy odovzdávaním odkazov o živote skrz detských príbehov.
Napriek tomu, že sa jedného dňa musia rozlúčiť, jeden druhému veľmi chýbajú.
Ako to dopadne? Zariadi to osud tak, aby mohli byť znova spolu? Alebo to nie je o osude ale o tom, ako si to človek sám zariadi?
Je pravdou, že po prečítaní anotácie som čakala klasický ľúbostný príbeh, niečo na spôsob nešťastnej lásky s množstvom prekážok s otázkou „Podarí sa im nakoniec svoju lásku ochrániť?“.
Čo som však nečakala sú emócie, ktoré vo mne tento príbeh vyvolal.
Ak po knihe Stratené svetlo siahnete, určite neoľutujete. Ak aj nič iné, budete mať minimálne čas strávený v spoločnosti veľmi dobre knihy.
Potrebujem, aby si ma miloval takú, aká som.
So všetkými mojimi názormi, záujmami aj nedokonalosťami.
Nie napriek nim ale práve kvôli nim.
O autorke:
Jill Santopolová.
Je vedúcou redaktorkou literatúry pre deti.
Napísala zároveň pre detských aj dospievajúcich čitateľov niekoľko kníh.
Kniha Stratené svetlo je prvý román, ktorý autorka napísala pre dospelých.
