Ahojte, moji drahí knihomoli.
Na úvod mám hneď niekoľko otázok, o ktorých vám chcem, v tomto článku, čo to napísať.
-Značíte si v knihách svoje obľúbené pasáže?
-Používate pri tom farebné lepiace papieriky? (volajme to lepíky) : )
-Píšete priamo do kníh?
-Vypisujete si vety, myšlienky či citáty, ktoré sa vám v knihe páčia?
Ja som fanúšikom citátov a pekných myšlienok, hlavne teda tých o láske a vzťahoch z romantických príbehov. Preto sa aj knihy, v ktorých sa takéto myšlienky nachádzajú, zaraďujú u mňa medzi tie obľúbenejšie.
Zo začiatku som neprikladala váhu tomu, vyznačiť si ich, alebo si ich dokonca prepísať. Ako sa však kôpka prečítaných kníh zväčšovala a tým pribúdali aj myšlienky, ktoré sa mi páčili, bolo stále zdĺhavejšie si ich spätne vyhľadávať a vtedy som začala s ich vyznačovaním a pridala som k nim aj svoje dojmy z danej knihy, z ktorých sa nakoniec stali recenzie, ktoré vám tu zakaždým veľmi rada pridávam.
Čo sa týka románov, pri tých priamo do kníh nepíšem (ak teda nepočítame podčiarkovanie na jemno s ceruzkou). Sú príbehy, ku ktorým sa rada vrátim a kazilo by mi to celkový zážitok. Ak je to odborná, náučná, či motivačná literatúra, tam áno. Je fajn mať poznámky priamo pri konkrétnom texte.
Osvedčilo sa mi využívanie rôznofarebných lepiacich papierikov (v niektorých knihách je ich ozaj dosť, raz vám ich tu odfotím) a zošity, ktoré sa pomaly ale isto zapĺňajú. Lepíky však nevyužívam iba v knihách ale aj v mojich poznámkach. Farbami si rozdeľujem čo je čo, aby som sa v tom lepšie vyznala. : )
Ružová alebo žltá sú zvyčajne citáty a myšlienky priamo z príbehov. Zelená sú moje dojmy, pocity a názory na knihu. Fialová alebo modrá patria mojej vlastnej tvorbe. Zošit je vždy súčasťou tašky a brávam si ho takmer všade. Človek nikdy nevie, čo ho napadne a tak to mám prehľadnejšie, ako si zapisovať texty v telefóne : ) (hoci aj to sa občas deje).
Ak autor do svojich príbehov zahrnie aj myšlienky, v ktorých sa často krát dokážeme nájsť, vyvoláva to vo mne akýsi krajší čitateľský zážitok. Dokážem sa viac vžiť s postavami, dostať sa mysľou hlbšie do podstaty deja, viac si knihu užiť a som nesmierne šťastná, že sa moja knihovníčka pomaly ale iste rozrastá o množstvo takýchto nádherných kníh.
Ja sama píšem a do svojich listov, či príbehov taktiež vkladám takéto myšlienky, citáty. Nerobím to nejak cielene, že si poviem, „teraz sa to tam hodí“. Do písania vkladám samú seba a preto to ide akosi samo. Celé to tak síce naberá trochu osobnejší charakter, myslím však, že ak robíme niečo naplno, od srdca a s radosťou, vždy tam zakomponujeme (aj keď niekedy nechtiac) samého seba.
Verím, dúfam, že sa mi raz podarí svoje príbehy vydať do knižnej podoby a možno sa nájde niekto, kto si v nej, tak ako ja v iných príbehoch, nájde to svoje a označí si to lepíkom ako čosi, čo sa mu páči. 🤍
Na prvý pohľad to môže vyzerať ako maličkosť, no ak niečo robíte celým svojim srdcom, aj takáto forma, povedzme uznania či pochvaly, veľmi poteší. : )
Chcela som vám na záver ukázať repliky/myšlienky/citáty, ktoré patria k mojim najobľúbenejším. Je ich však celkom dosť, tak som sa nakoniec rozhodla prezdieľať vám tri, z kníh našich skvelých slovenských autoriek (a že je v tých knihách lepíkov požehnane). Budete mať aspoň nejaké typy na príjemné čítanie. 🤍
Lost in Tales
______________________________________________________________________________
„Accidit in puncto quod non speratur in anno.
…
V okamihu sa stane to, v čo nedúfaš roky.“
(Baja Dolce – Habibi)
„Rozhodnutie niekedy trvá menej než sekundu,
no môže mať silu prírodnej katastrofy.
Ale bez rozhodnutí, by život nestál za to.“
(Michaela Zamari – Rozhodnutie)
„Smejeme sa, plačeme, robíme chyby.
Srdce počúvame vtedy, kedy by sme mali počúvať rozum
a rozumom sa riadime namiesto toho,
aby sme počúvali hlas svojho srdca.“
(Linda Chopin – Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
