Silvia Wagenhoffer
Každé ráno sa budím s myšlienkami na teba. Noc, čo noc, snívam sny o tebe. Hoci nie si hlavným hrdinom každého z nich, zakaždým sa v nich, minimálne na malú chvíľu, objavíš.
Na začiatku som sa tešila na každý jeden sen, ktorý mohol prísť. Bola som rada, že ťa môžem vídať aspoň v nich. Predpokladala som, že je to len určité obdobie, pár nocí snívania o tebe, ktoré predsa nebudú trvať večne. Snažila som sa, všetky si ich zapamätať. Uchovať si v pamäti toho, čo najviac.
Keby noci boli dňami, všetko by bolo inak.
Postupom času, keď som si uvedomila, že to neutícha, stali sa moje sny, mojím prekliatím.
Prosím, necháp ma zle. Nejde o to, že by to neboli pekné sny. Práve naopak. Sú krásne. A práve to, je kameňom úrazu. Že sú také nádherné. A že sú to iba sny.
Ako film premietaný na veľkom plátne, ukazujú mi všetko, čo by som v živote chcela. Všetko, po čom moje srdce túži. Je to čosi, ako sledovať príbehy ľudí, ktorých hlavnými aktérmi sú, zakaždým, rovnakí herci. Sme to my.
Snažila som sa, racionálne si odôvodniť, prečo sa mi to deje. Prečo sa vyskytuješ vo všetkých mojich snoch. Jediná odpoveď, ktorá by nebola, až tak, pritiahnutá za vlasy je, že na teba myslím príliš často a moju myseľ to neopúšťa, ani keď spím. Zrádza ma moje vlastné podvedomie. Pripomína mi moje túžby, nechá ma popustiť uzdu, fantáziám o tebe.
Keby noci boli dňami, nemusela by som iba snívať.
Áno, priznávam. Pokúšala som si o snoch a snívaní ako takom, niečo nájsť. Možno je to bláznivé, no pár názorov, ktoré som si, na túto tému, prečítala, mi neprišlo úplne nereálnych.
Najviac ma však zaujal jeden konkrétny článok, ktorý tvrdí, že ak sa nám často opakujú sny s jedným človekom, je pravdepodobné, že sa nám naša myseľ snaží niečo povedať. Niečo, čo sa snažíme v skutočnom svete potlačiť. Alebo si to možno len neuvedomujeme. Chce nám ukázať náš osud.
Taktiež sa v ňom píše, že to môže byť spôsobené aj tým, že na nás tá osoba myslí až tak intenzívne, že sa nám prenesie do snov.
Pravdepodobne je to bláznivé, no myslíš, že by to mohla byť, aspoň z časti, pravda?
Že by sme skutočne mohli byť jeden druhému osudom a jediné, čo nám v tom bráni, sme si my sami?
Sníva sa aj tebe občas o mne?
Tak rada by som na tieto otázky našla odpovede, no rovnako veľmi sa ťa bojím opýtať.
Keby noci boli dňami, nemala by som strach.
Povedzme, že by to všetko bola pravda. Dúfam len, že som, krokmi vo svojom živote, úplne nezničila šancu, na naplnenie nášho spoločného osudu.
Začínam veriť, že niektorí ľudia sú si navzájom súdený a pevne verím a túžim po tom, aby si bol mojím osudom práve ty a aby som ja, bola tým tvojim.
Niekde vo svojom vnútri cítim, viem, že jedného dňa sa spolu postavíme zoči voči pravde. Nech už bude akákoľvek.
Dovtedy budem každý večer čakať, čo mi opäť v snoch ukážeš a budem sa ďalej snažiť, zapamätať si každý jeden detail nášho malého, spoločného, doslova a do písmena vysneného, života.
Keby noci boli dňami, mala by som život, po ako túžim.
Keby noci boli dňami, moje srdce by viac nemuselo byť zlomené.
Keby noci boli dňami, bol by si vedľa mňa a moje oči, by viac neboli premáčané slzami.
Keby noci boli dňami, boli by sme spolu šťastní.
Keby noci boli dňami, miloval by si ma.
