Silvia Wagenhoffer
Ak niekedy znova vyslovím tieto slová, bude to tebe do očí.
Pamätám si na ten deň, ako by bol včera, hoci to bolo niekoľko rokov dozadu.
Sedela som v kruhu svojich priateľov na oslave jedného z nich, keď som ho zrazu zbadala. Nebolo možné ho prehliadnuť. Aspoň pre mňa nie. Na prenikavý pohľad jeho modrých očí nikdy nezabudnem. Pamätám sa, ako som sa ho miestami snažila v dave ľudí znova nájsť s nádejou, že sa naše oči znova stretnú. Nevedela som, čo ma k tomu vedie a nedokázala som si vysvetliť neustálu potrebu vyhľadať jeho úsmev. … Tvoj úsmev.
Pamätám sa, ako som sa tešila na všetky ďalšie stretnutia s priateľmi s nádejou, že sa tam znova objavíš. A stalo sa. Každým ďalším pohľadom, každým ďalším úsmevom, či slovom a neskôr aj každým ďalším objatím, si sa mi dostával stále viac pod kožu.
Pamätám sa na jeden z takých dní, keď si sa zdržal iba chvíľu. V tom momente ako si odišiel, som sa zrazu cítila inak. Ako by mi čosi chýbalo. Ako by mi ktosi zobral časť mňa samej. Ten pocit ma zmiatol. Nič také sa mi do tej chvíle nestalo a ja som nevedela, čo si s tým počať. Nedokázala som sa ďalej zabávať. Po chvíľach som sa dívala na dvere. Čo ak sa v nich znova objavíš? Keď v tom niekto spomenul tvoje meno, rozhodla som sa, že pôjdem za tebou. Bol si predsa vo vedľajších dverách a ja som si hovorila, že za skúšku nič nedám. Vošla som dnu, sadla si vedľa teba, usmial si sa na mňa a ja som bola znova úplná. Šťastná. Tak málo stačilo. Jeden úsmev, iskra v tvojich očiach a tvoja prítomnosť.
Pamätám sa na pocity, o pár dní neskôr. Na to, aká hrdá som na teba bola za jeden z významných úspechov v tvojom živote. No aj na smútok z toho, že si na mňa v ten večer zabudol. A hoci si mi to na druhý deň vysvetlil a ja som to plne chápala, to zvieranie v hrudi si pamätám do teraz.
Všetko to však prekonal práve ten druhý deň. Práve to, ako si sa ku mne ten druhý deň správal, zmazalo smútok, ktorý mnou prevládal. Pamätám sa na každé objatie, ktoré si mi venoval, na všetky slová, ktoré si mi povedal. Tá chvíľa, keď si mi vyčítal moju najväčšiu neresť a môj najhorší zlozvyk, práve vtedy som cítila, že ti na mne záleží. Že ti nie som ľahostajná.
Pamätám sa, ako som ,o ďalších pár dni na to, do rána sedela vedľa teba v tesnej blízkosti, opierala si hlavu o tvoje rameno a cítila pokoj. Tá chvíľa bola pre mňa tak prirodzená, akoby to takto malo byť odjakživa.
Pamätám sa na množstvo rozhovorov, ktoré sme spolu viedli. Na všetky chvíle, ktoré som s tebou mohla stráviť.
Pamätám sa na žiarlivosť, ktorá ma prepadla, keď som videla, ako sa ťa nejaká žena pokúšala očariť. Na bodnutie do srdca, keď som počula, čo si bol ochotný urobiť preto, aby si tentokrát pre zmenu ty očaril inú ženu. Ďalší pocit smútku, ktorý zaplavil moje vnútro pri týchto myšlienkach.
Znova sa ti však podarilo všetku tú bolesť zahnať tvojou prítomnosťou. Tým, ako si sa ku mne správal. Tým, ako si sa na mňa díval. Slovami, ktoré si mi v nestráženej a nekontrolovanej chvíli povedal.
Prešiel nejaký čas a naše rozhovory sa postupne menili na menej pravidelné, sporadické. Tak, ako aj naše stretnutia. Každá chvíľa bez teba ma ničila stále viac. Myslela som si, že to časom prejde. Že si zvyknem nemať ťa vo svojej blízkosti. Nech som sa však snažila akokoľvek, nedokázala som to. Preto som sa raz za čas ozvala s hlúpym „ahoj, ako sa máš“. Začala som hľadať dôvody, ako ťa aspoň pár krát do roka stretnúť.
Túžila som znova sa zadívať do tých nádherných modrých očí, v ktorý je ukryté viac, ako by si možno chcel. Prahla som po tom, znova uvidieť úsmev, ktorý mi zakaždým podlomí kolená. Potrebovala som ešte raz cítiť tvoju vôňu. Pocítiť tvoju prítomnosť. Nedokázala som ťa vypustiť z hlavy a ako sa ukázalo, ani zo srdca.
A stále to nedokážem. Veľmi mi chýbaš.
Viem, že som veľa vecí mala urobiť inak a viem, že sa opäť veľa vecí zmenilo a všetko sa to ešte viac skomplikovalo. Viem však aj to, že nemusíme nechať minulosť (nech je akokoľvek blízka, či vzdialená), aby nám skazila našu budúcnosť. … Stačí ak povieš, že to tak chceš aj ty.
Pamätám sa ešte na jednu pieseň, v ktorej sa hovorí:
Nezáleží na tom, čo nás od seba delí.
Chcem, aby si vedel, že hlboko v mojom srdci si môj plameň.
Moja jediná túžba.
