Michaela Zamari
„Nikdy si nemýľte jedinú prehru s celkovou porážkou.“
F. Scott Fitzgerald
Na začiatok by som vám rada pripomenula prvú časť tohto voľného pokračovania s názvom Rozhodnutie. (recenziu naň nájdete v príspevkoch nižšie). Bola to jedna vynikajúca kniha, ktorá určite stojí zato, aby ste po nej siahli a prečítali si ju.
„Nauč ma,
ako si vziať, čo chcem
a nezanechať pritom za sebou spúšť.“
A teraz späť ku knihe Priznanie.
Ako som už spomenula je to voľné pokračovanie, ktorého hlavnými aktérmi síce nie sú hrdinovia z Rozhodnutia a môžete si ju prečítať aj bez toho, aby ste mali za sebou prvý diel, myslím si však, že sa oplatí ísť na to postupne.
S vedomosťami z prvej knihy tak bol celý tento príbeh ucelenejší a o to emotívnejší a zaujímavejší.
Budem sa znova opakovať, že Rozhodnutie bolo vynikajúce, no toto bolo ešte stokrát lepšie.
Premyslené do posledného detailu a zamotané tak, že keď som už tušila, čo bude nasledovať (teda aspoň som si myslela, že to viem) ostala som po ďalších pár riadkoch v šoku a s otvorenými ústami, ako sa to dalo ešte viac zamotať.
„Nechcel som flirtovať,
zavádzať ju a dávať jej akúkoľvek nádej,
ale už som nedokázal bojovať za nás oboch.“
Na veľa scénach, či rozhovoroch som sa teda riadne nasmiala, na ďalších som ostala prekvapená s vetami „to hádam nie“, „toto nemôže byť takto“ alebo s otázkou „prečo?“.
Ako som sa hýbala v deji a na všetko postupne dostávala odpovede, bola to ešte väčšia emočná jazda.
Niektoré pasáže ma dokázali doslova rozplakať. Jedny od smútku a ľútosti, jedny od radosti.
Zo spôsobu, a slovami, akými boli všetky myšlienky a emócie popísane, bolo doslova cítiť lásku, bolesť, obavy, strach ale aj radosť, spokojnosť, úľavu. Všetky pocity našich hrdinov, akoby boli reálne, čo spôsobovalo, že som sa stále viac ponárala do deja a nechcela som knihu pustiť z rúk.
„Pripomínal mi divokú hladinu,
ktorá sa sem-tam upokojí,
ale navždy jej bude v žilách prúdiť neskrotnosť.“
Prečítať knihu Priznanie, mi trvalo dva večery a to vám poviem, že ak by som nepotrebovala ráno byť fit, a tak nemusela ísť spať v aspoň ako tak normálnom čase, prečítala by som ju na jeden šup.
Keď som otočila poslednou stránkou, bola som chvíľu sklamaná. Chcela som ešte viac. Ešte viac tohto napínavého a zároveň dojímavého príbehu.
Ešte viac Amandy a ešte viac Bradena.
Rada by som vám napísala viac ale Michaela Zamari mi touto knihou doslova vzala slová.
Taktiež vám nechcem dať nijaký spojler, pretože tento príbeh vám určite odporúčam prečítať.
Užijete si ho od prvej strany až po tú poslednú.
Michaela Zamari a jej príbehy sú jasným dôkazom toho, akých máme skvelých a talentovaných autorov.
„Nemilujeme niekoho preto, že to chceme,
ale preto, že sme nedostali inú možnosť.“
O autorke:
Michaela Zamari
Slovenská autorka, ktorá na knižný trh vstúpila s príbehom Šéf môjho šéfa, v roku 2017, ku ktorému napísala aj pokračovanie s názvom Šéfom môjmu šéfovi.
Jej ďalšími knihami sú Posledný džentlmen, román Osud nevyjednáva a eroticko-romantický príbeh s názvom Rozhodnutie, ku ktorému autorka napísala aj pokračovanie s názvom Priznanie.
