Silvia Wagenhoffer
Vravela som, že už listy písať nebudem?
Že moje ďalšie slová ti poviem priamo do očí?
Bože, ako veľmi som sa mýlila.
Bohužiaľ to však vyzerá tak, že to nie je to jediné, v čom som sa zmýlila.
Bojím sa vysloviť to nahlas, pretože nechcem, aby to bola pravda.
Nechcem si pripustiť, že som sa zmýlila práve v tebe.
Nikdy by som si nebola pomyslela, že to dopadne zrovna takto.
Daniel
(Pred siedmimi rokmi.)
„Zničil si mi život. Dúfam, že si už spokojný.“
„Nezničil som ti nič. Pomohol som ti. Bol by si radšej ak by si sa oženil so ženou, ktorá sa na teba pri prvej príležitosti vyserie?“
Mne sa snáď sníva. Vážne si myslí, že mi vlastne urobil službu? Ako môže byť taký samoľúbi a pokrytecký?
„Vlastne máš pravdu.“ povedal som mu. „V niečom si mi skutočne pomohol. Pomohol si mi uvedomiť si, že nikdy nechcem byť takým ako ty.“
Otočil som sa mu chrbtom a bez Ďalších rečí kráčal preč. Zastavili ma však jeho ďalšie slová.
„Život sa nevyvíja podľa našich predstáv a čím skôr to pochopíš, tým lepšie.“
Stačilo. Viac som ho nechcel počúvať. Zbalil som si veci, hodil ich do kufra, nasadol do auta a hoci ma trápilo, že som nepresvedčil mamu, aby odišla spolu so mnou, už som viac nemohol ostať v tom dome. Bolo to jej rozhodnutie a ja som sa rozhodol ho rešpektovať. Ona však musela rešpektovať to moje. Zavolal som Jonathanovi aby ma na pár nocí prichýlil a miesto, na ktorom som vyrastal, som vtedy, v spätnom zrkadle svojho auta, videl naposledy.
Linda
Svoju novú prácu som si zamilovala už počas prvých dní. Všetci boli ku mne veľmi milí a láskaví. Pracovala som hlavne so Sandrou, ktorá mi všetko poukazovala, s každým ma zoznámila a zasvecovala ma do všetkého, čo sa vo firme dialo, aby som po jej odchode mohla začať naplno, bez pomoci, pracovať. Daniel s Jonathanom našli ďalších nových klientov a všetci sme tak mali roboty vyše hlavy. A napriek tomu, že sme sa celé dni nezastavili, zbožňovala som túto prácu. Našla som sa v nej a … dobre, priznávam. Byť každý deň, aspoň na chvíľu, v Danielovej prítomnosti bol taktiež jedným z dôvodov mojej radosti z tejto práce. Kto by to bol kedy povedal, že ten krásny chlap, do ktorého som dvakrát vrazila, bude mojím šéfom. Nebol to však žiaden typický nadutý šéf. Jasné. Ako každý, aj on mal svoje nálady, nikdy to však neovplyvnilo ľudí okolo neho, ani jeho pracovný výkon. Pravdepodobne sa stal zázrak, keď som sa bez skúseností a tak rýchlo, dostala k takejto práci, no bola som za to veľmi rada.
Linda
Hneď nasledujúce ráno som prehľadala všetky podnájmy v meste. Našla som útulný dvojizbák za rozumnú cenu a dokonca iba 10 minút pešo od centra. Nasťahovať som sa mohla už o dva dni a tak som neváhala a byt zobrala. Ešte v ten večer som šla naspäť k rodičom, pobalila si svojich pár vecí a hneď ráno sa vracala do mesta, v ktorom začínam svoj nový život.
Daniel
Sandra mala pravdu. Vážne by som si mal zaobstarať diár. Meškám už na ďalšie obchodné stretnutie. Ach … snáď si za tých pár minút spoluprácu s nami nerozmyslia. Za posledné obdobie bolo takýchto pracovných schôdzok viac, ako obvykle. Naša spoločnosť sa rozbiehala stále rýchlejšie. Klienti pribúdali a mňa aj Jonathana to nesmierne tešilo.
Linda
Hovorí sa, že ak vám život ponúkne citróny, urobte z nich limonádu. No čo v prípade, že je to tá najhoršia a najtrpkejšia limonáda, akú ste kedy ochutnali?
Netuším, čo ma to pochytilo. Možno to bolo niečo ako znamenie a možno si to takto len ospravedlňujem sama pred sebou. A niekedy nemusí existovať na všetko racionálne vysvetlenie. Jednoducho sa len konečne riadime svojim srdcom.
Silvia Wagenhoffer
Ak niekedy znova vyslovím tieto slová, bude to tebe do očí.
Pamätám si na ten deň, ako by bol včera, hoci to bolo niekoľko rokov dozadu.
Sedela som v kruhu svojich priateľov na oslave jedného z nich, keď som ho zrazu zbadala. Nebolo možné ho prehliadnuť. Aspoň pre mňa nie. Na prenikavý pohľad jeho modrých očí nikdy nezabudnem. Pamätám sa, ako som sa ho miestami snažila v dave ľudí znova nájsť s nádejou, že sa naše oči znova stretnú. Nevedela som, čo ma k tomu vedie a nedokázala som si vysvetliť neustálu potrebu vyhľadať jeho úsmev. … Tvoj úsmev.
Silvia Wagenhoffer
Neprejde deň, aby som si na teba nespomenula.
Je jedno, čo práve robím. Sú to tie najbežnejšie činnosti, ktoré mi ťa pripomenú.
Každý ten deň si poviem, že už stačilo. Že už sa viac nebudem trápiť. Zamýšľať sa nad tým, čo ak. Predstavovať si, aké by to mohlo byť, keby bolo všetko inak, ako to je.
No nedokážem to zastaviť. A tak dni pokračujú a ja každý deň zaspávam s myšlienkou na teba.
Silvia Wagenhoffer
Znova je to tu. Prišiel večer. Ďalší v poradí. Povedz, koľko ich takýchto ešte bude?. Znova sedím na gauči sama, so svojimi myšlienkami. Len ja a moje trápenie. Vonku je tma a chlad, izbu mi osvetľujú iba malé vianočne svetielka, ktoré po čase, strácajú na sile. A nejak podobne sa práve teraz cítim.
Bojím sa. Mám strach, že sa príliš často spolieham na malé svetielko nádeje, tvojej lásky ku mne, a že tak, ako to vianočné, aj toto začne časom zhasínať. Nádeje, že by si ma mohol ľúbiť.
Nie. Tá nádej nepominie preto, že ťa prestanem milovať. Len sa obávam, že sa mi vzdiališ ešte viac a moja láska už na teba viac nedosiahne.
